Hraničný kameň Márie Terézie

Richard Drška

Obec Kúty a jej pomenovanie, ako je všeobecne známe, sa viažu na kút, ktorý tvorí sútok riek Myjavy a Moravy. Obe rieky od pradávna vytvárali v tomto priestore ťažko prístupný terén, ktorý poskytoval ochranu, obživu vo forme rybolovu i komunikačné možnosti tu žijúcim obyvateľom. Rieka Morava okrem toho tvorila a dodnes tvorí i prirodzenú hranicu, v minulosti medzi Uhorským, Českým kráľovstvom a Rakúskymi arcivojvodstvom a i dnes sa neďaleko obce na sútoku riek Moravy a Dyje stýkajú hranice troch štátov.

Potreba presného vymedzenia vlastného územia voči susedným štátom sa dostávala čoraz viac do popredia v súvislosti s rozvojom mapového zobrazovania a modernej kartografie. Prvá známa mapa Uhorska, kam patrilo i Slovensko pochádza zo 16. storočia, prvé podrobné vojenské mapovanie je z 80. rokov 18. storočia.

Pamiatkou na takéto vymedzenie hranice Uhorska v kútskom chotári bol dlhé roky „Hraničný kameň“ Márie Terézie. Táto osvietená panovníčka (1740-1780) sa postarala o. i. aj o vymedzenie hraníc, čím sa malo predchádzať častým hraničným sporom. Činnosť hraničných komisií – uhorskej i moravskej prebiehala v roku 1754. Predsedom uhorskej komisie bol gróf Pavol Balaša (Balassa). Začiatkom októbra tohto roku boli napríklad osadené drevené hraničné stĺpy v katastri susednej obce Sekule. Tie mali byť neskôr nahradené kamennými medzníkmi. Ich výmena však trvala niekoľko rokov od ukončenia činnosti komisie. V Bratislavskej stolici, ktorej severnú hranicu tvorila rieka Myjava boli osadené až v roku 1768. Kamenné hraničné kamene zhotovil kamenársky majster Ján Kozilek z Holíča, a to menšie a väčšie, ktoré boli osadené na dôležitých miestach. Jedným z týchto dôležitých miest bol aj sútok Myjavy a Moravy v kútskom lese. Presný nápis na kameni bol: „"FRAN IMPER CORREC" (horný poloblúk), "MAR THER REGNA" (dolný poloblúk) a pod ním veľké písmená s vročením          

M

R                 H

1755

(Meta Regni Hungariae)

Kútsky kameň vydržal v priestore sútoku Moravy, Dyje a Myjavy ako jeden z mála pomerne dlho. Podobný hraničný kameň sa do dnešných dní nachádza aj na moravskej strane neďaleko sútoku Moravy a Dyje. Kútsky kameň mal nadzemnú výšku približne 1 m, šírku 75 cm a hrúbku 34 cm. Na jeho výzore a zachovalosti sa podpísal zub času, časté záplavy Moravy i jeho umiestnenie v lesnom poraste, kde cyklicky dochádzalo k výrubu dreva. Z nápisu zostalo zachované: „. IMPER CORREC MAR THER REGNA a veľké M. Lesné práce sa mu napokon stali aj osudným, keď bol pri nich na jeseň v roku 2009 ťažko poškodený a rozlomený na dve časti. Kameň zostával dlhšiu dobu nepovšimnutý. Až v roku 2015 sa členovia o. z. Pjekné mestečko odhodlali k jeho záchrane. Po vybavení príslušných povolení od štátnych úradov našim členom Jožkom Heskom, sme začiatkom septembra kameň naložili a za pomoci techniky zapožičanej z PD Kúty bol kameň prevezený do Kútov a na jeho mieste provizórne osadený drevený podval. Žiaľ zachrániť sa podarilo len jednu časť, druhú menšiu niekto ukradol.

Torzo kameňa teraz čaká na svoj ďalší osud. Tým by mala byť jeho konzervácia, aby sa ďalej nerozpadal a následné osadenie v záhrade múzea, ktoré občianske združenie buduje. Pri kameni by mala byť aj krátka informácia o jeho pôvode a funkcii. Do budúcnosti by ale bolo vhodné nechať zhotoviť kópiu kameňa a osadiť ju na pôvodné miesto a pripojiť značenie z cyklotrasy vedúcej po hrádzi, ktoré by na kameň ako pamätihodnosť upozorňovalo cyklistov. Azda sa v budúcnosti podarí v spolupráci s obcou realizovať aj táto myšlienka a kútsky les okrem prírodného bohatstva ponúkne aj niečo z histórie.

FOTO: ( viď galeria)

1. z kroniky prof. Mateja Héska: Kúty, archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918, 50. roky 20. storočia

2. kameň v lanžhotskej obore, neďaleko sútoku Dyje a Moravy, jar 2009

3. kútsky kameň, leto 2009

4. kameň po zlomení, jeseň 2009

5. – 6. prevoz kameňa, september 2015