Múzeum Kúty - súkromná expozícia ľudového bývania

Sedliacky dom v Kútoch v 19. a začiatkom 20. storočia bol vo všeobecnosti trojpriestorový. Tvorený bol síňou – teda vstupným priestorom, kde sa i varilo, izbou a komorou. Z hospodárskych stavieb sa najčastejšie stretáme s maštaľami, kŕmnikmi, chlievmi, kurníkmi, stodolami. Podľa kňaza, regionálneho historika, kútskeho rodáka Mateja Héska (1889 – 1971) sa v poslednej štvrtine 19. a na počiatku 20. storočia domy stavali zo surovej „veprovej“ tehly, boli obielené vápnom, pokryté slamou, neskôr škridlou. Vstup do domu označovaný ako „výpustek“ či žudro bol z ulice alebo z dvora.

To znamená, že dom bol orientovaný rovnobežne s ulicou pri vchode z ulice, alebo pozdĺžne do hĺbky parcely pri vchode z dvora. Žudro bolo uzavreté drevenou mriežkou a vstupovalo sa ním do síne, kde bol otvorený komín a pec na varenie, neskôr plechový sporák. Zo síne sa vstupovalo do komory a smerom k ulici bola izba a v nej hlinené kachle spojené s pecou. Informácie, ktoré sú zachytené v testamentoch a pozostalostných súpisoch kútskych poddaných z konca 18. a druhej polovice 19. storočia, potvrdzujú skutočnosť, že skladba obytných a hospodárskych budov, ako aj vnútorné členenie domu sa výraznejšie nemenili.

V roku 1798 pozostávalo hospodárstvo Jozefa Zemánka zo stodoly, kŕmnika, okolu pokrytého slamenou strechou a domu spojeného s maštaľou. Celá obytná časť bola postavená zo surových tehál. Steny mali dĺžku 27 siah a bolo v nich zabudovaných 16 stĺpov nesúcich strešnú konštrukciu. Dom bol rozčlenený na izbu, síň (kuchyňa) a komoru. Drevený strop bol podopretý roštom, v komore ho tvorilo 5 trámov a 15 dosiek, v izbe a síni 8 trámov a 21 dosiek. Dom mal spolu 6 dverí. Strecha pozostávala z 18 párov krovov, 4 podkrokovníc, 5 podstupníc, 3 zvázok a 80 lát, pokrytá bola slamou.

Súpis interiéru domu nebohého Antona Krajčíra z roku 1811 zachytáva výnimočne rozpis predmetov po miestnostiach. V izbe bol stôl za 3 fl., lavice za 1 fl. 30 den., stará polica – „listwa“ za 45 den., 2 obrázky maľované na skle za 6 fl., plátenný obrázok za 30 den., 5 papierových obrázkov za 15 den., 3 obrázky za 45 den. a 4 habánske taniere za 1 fl. V síni bola polica za 1 fl. 30 den., 4 misy za 1 fl., malá miska za 9 den., 7 hrncov za 2 fl. 30 den. a 2 randlíky za 30 den. Napokon v komore 4 staré bečky za 5 fl., žigla za 1 fl., škrich za 2 fl., 2 škopky za 2 fl., putňa za 30 den. a koryto za 1 fl. 30 den.

Tento dom bol konkrétne postavený, ako o tom svedčí nápis v ozdobnej kartuši v štíte na priečelí, v roku 1887. Jeho staviteľom bol podľa začiatočných písmen mena a priezviska Anton Ondriska (1842 – 1912), ktorý sa zosobášil v roku 1867 s Máriou Sofkovou. Výstavba prebehla v dvoch fázach, v prvej bola postavená predná časť s izbou, síňou a komorou, z ktorej sa vstupovalo na povalu – „húru“ a siahala, ako vidno na fasáde, po ukončenie rímsy. Časť smerom do dvora s ďalšou izbou, predĺžením komory a dvojpriestorovou maštaľou bola pristavená neskôr, približne v 20. – 30. rokoch 20. storočia. Súčasný interiér domu možno datovať do obdobia od konca 19. po 40. roky 20. storočia.

Pre potreby múzea slúži vstupný priestor označovaný ako SÍŇ.

Pôvodne, ako to možno vidieť aj v iných regiónoch Slovenska, slúžil tento priestor ako akýsi krytý, uzavretý vstup do samotne obytnej časti – izby. Často sa tu odkladalo rôzne poľnohospodárske náradie alebo predmety, ktoré sa denne nepoužívali.

V priebehu 19.storočia sa sem z izby presunul otvorený komín, kde sa varilo. Táto časť s ohniskom sa začala označovať ako kuchyňa. Dominujúcim prvkom v síni je plechový sporák vyrobený firmou LUXOR Fiľakovo približne v 20. rokoch 20. storočia. Na ňom sú žehličky, hlinená glazovaná forma na bábovku a hlinený pekáč. Pri sporáku je tiež lopata na sádzanie chleba, korenička a drôtený vešiak nájdený na povale rodného domu Mateja Héska. Na ňom visia naberačky, sítka, nožnice.

ZADNÁ IZBA

Bola pristavená k objektu v druhej fáze,čo dokumentuje aj pevný – hurdový strop na rozdiel od síne, komory a izby.

Z nábytku priestoru dominuje šijací stroj značky ROYAL a svadobná truhlica s vročením 1895. Hlavná pozornosť sa sústreďuje na pár v obradovom odeve na svadbu. Ženích má na sebe bielu plátennú košeľu s typickou náprsenkou, zdobenou zámikmi a madeirovou čipkou a rukávmi stiahnutými do manžiet, čierne súkenné nohavice s ozdobným šnurovaním na stehnách, čierny lajblík s typickým oválnym vykrojením na prsiach. Odev dopĺňa čierny klobúk – širúk a čierne kožené čižmy s rovným ukončením sáry, hoci typickejšie pre Kúty bolo ukončenie so srdiečkovým vykrojením.

Ženský obradový odev je originálnym odevom nevesty Paulíny Kubovičovej, rodenej Mrázovej, (1905 – 2005) z Kútov, ktorá sa v januári 1926 vydala za Antona Kuboviča. Pozostáva z troch spodných sukní – tzv. škrobeníc, ktoré sú tuho naškrobené a poskladané do pravidelných záhybov, na spodnom okraji zdobené jemnou madeirovou čipkou.

Vrchnú časť tela kryjú rukávce z bavlneného plátna náprsenkou typicky zdobenou zámikmi a madeirovou čipkou pri zapínaní. Konce rukávcov sú stiahnuté šnúrkou a taktiež zdobené madeirovou čipkou. Živôtik – pruclek je ušitý zo striebristého atlasu, na spodnom okraji s typickými tvarovanými šosíkmi, ktoré lemuje jemná čipka. Materiálom vrchnej sukne je biely jemne vytkávaný vapér a výzdoba je tvorená dvomi vodorovnými zámikmi. Prednú časť a boky prekrýva biela zástera – fjertoch zdobená dvomi pármi vodorovných zámikov a po obvode širokou madeirovou čipkou. Vysoké kožené čierne čižmy na opätku majú spodnú časť sáry naskladanú do ozdobných záhybov.

IZBA tvorila najdôležitejší obytný priestor sedliackeho domu, kde sa sústreďoval život rodiny, stravovanie, oddych.

Priestoru dominujú najmä postele, rohová lavica, stôl, dvojica stoličiek a skriňa – tzv. šúplatová kasla. Vysoké sedliacke postele sú zastlané vankúšmi a perinami – poštáre, duchny. Jedna z postelí znázorňuje oddelenie priestoru pre rodičku – ženu šestonedieľku, a to prostredníctvom dvojice kútnych plachiet s výšivkou na spodnom okraji, ktoré možno datovať na koniec 19. storočia. Okrem nich na prítomnosť rodičky poukazuje kolíska s dieťaťom v košieľke a bielom čepčeku,kútny hrniec – tzv. nosák a prútený kútny kôš.

Stolovaciu časť tvorí vyrezávaná lavica modrej farebnosti, stôl a stoličky s vyrezávanými secesnými operadlami. Na stole prikrytom konopným obrusom s výšivkou je dvojica glazovaných tanierov, lyžice a kameninová misa. V rohu lavice je dvojica praslíc, ktoré slúžili pri výrobe konopnej priadze, jedna z nich je datovaná rokom 1905. V medziokennom priestore je kríž s korpusom Ukrižovaného z druhej polovice 19. storočia, pod ním svadobná maľovaná truhlica zdobená vencami kvetov a vročením 1855.

Truhlice takéhoto typu mala v minulosti vo výbave každá žena súca na výdaj a slúžili na uskladnenie šatstva. Pri vydaji sa práve truhlice so šatstvom a periny prevážali z domu nevesty k ženíchovi, v niektorých lokalitách na Záhorí, najmä v oblasti Jablonice veľmi obradne.Na truhlici je položená vzácna fajansa zo záhorského regiónu – misa s modrozelenou výzdobou približne z rokov 1870 – 1890, džbán s vročením 1879 a misa s motívom vtáčika približne z roku 1830.

V drevenej skrini – šúplatovej kasli so štyrmi šuplíkmi je uložený prevažne ženský odev – sukne, zástery, jupky, šatky – ručníky. Na skrini sú situované devocionálne predmety, kríž s motívom Golgoty a sošky Panny Márie Lurdskej, Pražského Jezuliatka a dvojica anjelikov. V rohu pri dverách je drevený stojan na umývadlo s držiakom na uterák a vešiak na čiapky. Celý priestor je zdobený náboženskými obrazmi nad lavicou a posteľami. Na drevených trámoch a rošte je 8 kusov maľovaných tanierov s rastlinnými ornamentmi alebo motívom kohútov, jeden s uhorským štátnym znakom. Okrem nich sú na rošte Nábožné výlevy Andreja Radlinského a rôzne drobnejšie tlače, preukazy. Osobitne treba spomenúť obraz zachytávajúci starší manželský pár. Ide totiž o rodičov vdp. Mateja Héska Jána (1853 – 1949) a Annu, rod. Valachovičovú.