Kroj ženský

 

Pracovný odev ženy - dzelnodenní

          Spodný odev ženy tvoril rubáš zošitý z vrchného živôtika s dvomi ramienkami a sukne, ktorá bola vzadu a na bokoch bohato nazberaná. Na rubáš sa obliekala košieľka s krátkymi rukávmi, ktorá sa zapínala na gombíky. Sukňa bola modrotlačová, a svojou dĺžkou siahala až po členky. Na ňu sa uväzovala zástera – fjertoch, ktorý bol taktiež modrej farebnosti, nezdobený so zažehlenými faldami. Na košielku sa napokon obliekal živôtik – pruclek stiahnutý vpredu jednoduchou šnurovačkou. V zimnom období sa nosievali aj jupky, alebo oteplené podšité kabátiky – kacabajky ozdobené na prsiach zámikmi. Na hlavu si ženy uväzovali šatky z kartúnu.

      V takejto podobe sa kroj používal pri každodennom živote, muži pri práci na poliach, s dobytkom, resp. remeselnej činnosti, a obdobne aj ženy, ktoré sa predovšetkým starali o chod domácnosti.

      V nedele a sviatky nahrádzal tento pracovná odev sviatočný kroj, a na najväčšie sviatky kresťanského roka ako boli Vianoce, Veľká noc, Zoslanie Ducha Svätého, Božie Telo, hody alebo na rodinné slávnosti, predovšetkým svadby a krstiny sa používal kroj slávnostný.

Slávnostný odev ženy

          Slávnostný odev ženy pozostával z konopného rubáša, na ktorý sa obliekali 2 – 3 spodné sukne – tzv. škrobenice, pravidelne naskladané a vytvarované do rúrok, silno naškrobené, aby držali tvar a na spodnom okraji boli olemované úzkou paličkovanou alebo madeirovou čipkou. Na ne sa obliekala vrchná sukňa, rovnako naskladaná ako škrobenice. Ako materiál sa pri nich uplatňoval vapér, atlas alebo taft, v zimnom období sa nosili hrubšie vlnené sukne. Zdobené boli dvomi až tromi vodorovnými nad sebou našitými zámikmi, približne v 2/3 dĺžky sukne a na spodnom okraji boli často lemované čipkou. Pôvodne na začiatku 20. storočia siahali takéto sukne až po členky, neskôr sa skracovali. Napokon sa vrchná sukňa spredu a z bokov prekryla v páse uviazanou zásterou z jemného plátna alebo vapéru, ktorá bola po obvode lemovaná širokou, zväčša madeirovou čipkou, pričom samotná plocha zástery, podobne ako vrchná sukňa bývala zdobená vodorovnými zámikmi.

Na vrchnú časť tela si ženy obliekali jemné rukávce z vapéru alebo pergálu, ktoré sa zapínali na malé gombičky, pričom predná časť bola zdobená jemnými zámikmi a čipkou. Rovnaká čipka bola našitá na stojačiku okolo krku a ukončovala aj bohato nazberané krátke rukávy nad lakťami, ktoré sa sťahovali jednoduchou šnúrkou. Rukávce sa potom prekryli živôtikom (pruclekom) rovnakej farebnosti ako vrchná sukňa so širším výstrihom, ktorý mal tvarované šosíky zdobené na spodnom okraji rovnakou čipkou ako sukňa. V predu sa živôtik sťahoval jednoduchou bielou šnurovačkou. Hrdlo sa obopínal zväča bielo-ružový golier – krézl, tvorený širšou čipkou, ktorý pokračovala na hruď ženy, kde prekrývala zapínanie rukávcov.